Priznávam, tento blog som napísala najmä kvôli tomu, aby som si urobila zoznam niektorých výletov (nie sú tu všetky), ktoré som zatiaľ počas svojho života absolovala a ku každému priradila zopár fotografií, aby som to mala niekde uchované ako celok.
Instagram, Facebook a ani iné sociálne siete by mi tento účel nesplnili. Pôvodný zámer bol vytvorenie akéhosi „úložiska“ starších fotografií v elektronickej podobe, ktoré som ešte fotila na rôzne staršie typy fotoaparátov. Niektoré spomienky sa mi vynárali trošku ťažšie, najmä keď som ku nim pátrala po vhodných obrázkoch. Aj to je dôvod, prečo fotografií, či textu, je niekde viac, inde menej.
Aspoň vám ukážem aj trošku „iné“ zábery ešte z dávnejších čias :).
1. Kanada, Toronto
Začnem Kanadou, pretože to bola prvá krajina, do ktorej som cestovala lietadlom a sama. Žije tu naša rodina, ktorá sem emigrovala a roky boli v kontakte s nami iba písomne. Občas, veľmi zriedka aj telefonicky. Ešte na gymnáziu som si vysnívala, že keď ho skončím, nepôjdem na „vysokú“, ale do Ameriky. Keďže Kanada je hneď vedľa a bola väčšia šanca sa tam dostať vďaka rodine, tak som napísala strýkovi list. On ma veľmi prekvapil keď mi poslal letenku a ja som hneď po maturite mohla odletieť. Práve tu som oslávila aj mojich 18 rokov.
V Kanade som prežila necelé 2 mesiace a z pôvodného plánu zostať tu minimálne rok a odtiaľ sa dostať do vytúženej Ameriky, rýchlo vzišlo. Veľa sme precestovali krásnou kanadskou prírodou, navštívili Niagárske vodopády, pozreli sme vyhliadku zo CN Tower. Takmer každý večer sme prichádzali do centra Toronta, kde ma fascinoval tamojší nočný život. Dni som trávila sama v dome, strýko chodieval do práce, ja som sa starala o domácnosť. Mali sme v pláne cestu naprieč Amerikou, chcela som si urobiť vodičský preukaz (Drivers hand book mám dodnes doma) a tiež sme mali v pláne skok padákom z lietadla. Situáciu zmenila jedna rodinná záležitosť a keďže môj život na Slovensku, rodina a priatelia mi veľmi chýbali, vrátila som sa domov.
Najúžasnejšie na tom všetkom bolo to, že o pár rokov moja už takmer 80 ročná babička letela na podnet rodiny v Kanade tentokrát ona ku nim na návštevu. Prvýkrát dovolenka, prvýkrát letecky a vo veku, v ktorom je obdivuhodné, že sa vôbec na také niečo odvážila. Moja cesta teda trošku združila našu vzdialenú rodinu v Kanade s tou našou na Slovensku.
2. Grécko, Peloponéz
V Grécku som bola na mojej prvej dovolenke, na ktorú som si našetrila s kamarátkou ako dvadsaťročná. Leteli sme do Atén. Odtiaľ transferom do mestečka Tolo na Peloponézskom polostrove. Celú dovolenku sme strávili na pláži, v baroch, pozreli sme si pamiatky, na záver Akropolu. Pekný zážitok bol pohľad z mostu Rio-Antirio, ktorý prepája Peloponéz s Gréckom.
Gréci sú veľmi priateľskí a radi sa zabávajú. A najmä veľa fajčia. To bolo vidieť aj na plážach, ktoré neboli zrovna najčistejšie. Zato nočný život bol ukážkový.
Najväčšou spomienkou pre mňa zostane vodné lyžovanie. To som skúsila prvý a zatiaľ aj poslednýkrát práve tu. Trvalo nám asi 15 minút až sme sa postavili na vode. Potom sme už lyžovali 6 hodín nepretržite. Tiež som prvýkrát ochutnala pravé grécke frappe, pili sme veľa piva a ochutnávali všetky morské dobroty.
3. USA, Miami + Karibik
Nakoniec prišla aj vysnívaná Amerika. Dostala som sa sem pracovne ako čašníčka na výletnú loď. Prílet na Miami bol pre mňa fascinujúci. Všetok ten ruch v meste, veľa ľudí, hudba, svetlá, limuzíny, život… úplne iný ako doma. Až na hoteli Fairmont, pri prvom zoznamovaní sa s budúcimi kolegami a kolegyňami som zistila, že po anglicky nerozumiem a už vôbec neviem hovoriť. Tento fakt som si pri odchode naozaj nejak nevšimla :-). Všade som preto chodila so slovníkom.
Už na hoteli som sa spriatelila s maďarkou Edit. Asi 3 týždne sme čakali na pridelenie lode v Miami. Zo začiatku to bola vlastne dovolenka bez akýchkoľvek povinností s ubytovaním a stravou takmer priamo na pláži Miami beach. Postupne sme sa lúčili, každý z nás išiel na inú výletnú loď, zriedka išli viacerí spolu. Dostala som loď, na ktorú som nastupovala v Portoriku v San Juane. Potešilo ma, že ideme spolu s Edit.
Naše výjazdy začali nevinne. Raz som požiadala o prestávku, kedy sme s Edit a českým kolegom vystúpili v Kolumbii z lode. On nás previedol všetkými zaujímavými miestami, ktoré sa na pobreží za ten krátky čas (pár hodín) dali vidieť. Vždy keď bola loď v niektorom z prístavov, pochodili sme ostrov, alebo mesto. Vo Venezueli som si vybehla kúpiť nové pracovné topánky. Krásna kožená obuv sa tu dala kúpiť veľmi lacno. Následne po návrate na loď boli všetci vyplašení, že sme takto riskovali, pretože tam kriminalita číhala na každom rohu. To sme ani netušili keď sme vystupovali z lode. Zbehli sme do najbližšej obuvi a potom lokálnymi autobusmi, na ktorých sme sa odviezli na korbe, sme išli na najbližšiu pláž okúpať sa. Bolo to úchvatné. Okolie bolo nádherné, všade hory okolo mora.
Takto sme prešli väčšinu Karibiku. Každý ostrov sa mi s niečim spája – Aruba bola čarovná hneď na prvý pohľad, maličký ostrov, ktorý sme prešli počas jedného dňa, na Barbadose sme sa nejakým omylom ocitli medzi ľuďmi na párty, prijali nás tu ako členov, takže sme sa dosýta najedli a do vôle napili, St. Martin, St. Martinique a St. Thomas – na niektorom z týchto ostrovov sme si aj „zagemblovali“ v kasíne, i keď nie za vlastné peniaze. Blancu pozval približne 80 ročný zámožný pán, ktorý jej ponúkol manželstvo, ktoré ale neprijala.
Zážitok bol aj priechod cez Panamský prieplav, ktorý bol široký akurát pre lode. Veľmi vysoká vlhkosť vzduchu a teplo vytváralo úžasnú tropickú atmosféru.
Ročný kontrakt sme neukončili a po našetrení nejakých dolárov sme z lode odišli na Miami, kde sme strávili ešte mesiac. Trošku sme pocestovali Floridou, užili si nočný život a keď sme sa všetkého doslova nasýtili a minuli peniaze, vrátili sme sa každá do svojej krajiny.
S Edit sa navštevujeme a sme v kontakte dodnes. Stali sme sa rodinnými známymi a blízkymi priateľkami.
4. Mexiko
Mexiko zostalo taký môj nesplnený sen z výletnej lode, keďže práve tam nasledovala loď po našom odchode. Cestovala som sem s priateľom. Bol to fascinujúci cestovateľský zážitok, aký som predtým neskúsila. Prileteli sme do Mexiko City pôvodne na pol roka, nakoniec nám stačili 3 mesiace. Iba s ruksakmi a očakávaniami. Našim cieľom bolo v Mexiko City študovať na niektorej z univerzít pre cudzincov španielčinu. Zistili sme však, že sme prišli v čase, keď na oboch univerzitách prebiehali štrajky a tak sme na žiadnu nemohli nastúpiť. Budem úprimná, celkom ma tento fakt potešil, lebo som túžila ísť k moru a čas tráviť najmä na pláži. Našťastie môj priateľ bol viac akčný a vďaka nemu sme precestovali Mexiko od Mexiko City, Teotihuacán, Chichén-Itzá, cez Oaxaku, Palenque, Playu del Carmen, San Cristobal, Acapulco, Tasco…a to veľa miest som nespomenula, pretože ich bolo naozaj dosť.
Neskutočné boli mexické pyramídy. Tie majú svoje čaro a sála z nich tajomná minulosť. To, že ich stavala civilizácia neuveriteľne inteligentná a v mnohom presahujúca naše vedomosti, ktorými disponujeme dnes je zrejmé. V 16. storočí po dobytí Mexika Španielmi sa začali na niektorých miestach, kde boli predtým pyramídy, stavať kostoly. V pamäti mi utkvela pyramída Slnka, na ktorej vraj pri jarnej a jesennej rovnodennosti vytvára svetlo pri západe slnka efekt, vďaka ktorému sa zdá akoby sa sochy hadov plazili po bokoch pyramídy. Tento efekt sme nevideli, pretože sme tam boli v zime.
Z tých ostatných zážitkov bolo nezabudnuteľné mestečko Palenque, ktoré malo takú vlhkosť, že som chvíľami mala pocit ako v parnej saune. Všade po stenách lozili malé jašteričky, ale na tie ako aj na iné zvieratká sme si zvykli už počas cesty predtým. Počas ubytovania v Zippolite mi v noci na hlavu padali veľké palmové chrobáky, ktoré inak boli neškodné. Táto pláž mimochodom medzičasom úplne vyhorela, predtým to bolo miesto, kde sa stretávali rôzni „independent“ cestovatelia a všade vám ponúkali drogy. Okrem iného sú tu vraj najnebezpečnejšie spodné prúdy v celom Pacifiku a ročne sa tu utopí stovka ľudí.
Prekrásne boli Senote – jaskyne s čírou tyrkysovou vodou, človek má pocit, že z nej môže aj piť. Ale opak bol pravdou, veľakrát boli znečistené a obsahovali baktérie, ktoré priateľovi spôsobili silný zápal v uchu.
Sviatok všetkých svätých môcť zažiť práve v Mexiku je naozaj nezabudnuteľnou spomienkou. Ľudia v tento deň, dokonca počas celého týždňa oslavujú na hroboch, spievajú, tancujú, rozsýpajú pomaranče, stretávajú sa rodiny. Na cintoríne v tomto čase nevidíte trúchliacich ľudí, ale práve naopak veselých a častokrát v „dobrej“ nálade. Mnohí na cintorínoch aj prespávajú.
No a aby som nezabudla na silné zemetrasenie s epicentrom v Oaxake, kam sme dorazili práve v deň, keď nastalo. Keďže sme sa viezli v autobuse, nevedeli sme hneď, že išlo o zemetrasenie, dokonca jedno z najsilnejších aké tam za posledných 12 rokov mali. Až keď sme dorazili na hotel a videli spadnutú budovu a zasypaných 2 ľudí pod autom, vystrašená čašníčka nám povedala, čo sa stalo. Takže vodič autobusu nebol ani podnapitý a ani sme nešli poľnou cestou, ako sme najprv súdili.
Playa del Carmen – konečne vysnívaná pláž, kde sme strávili takmer 2 mesiace. Absolvovali sme odtiaľ aj zopár výletov, väčšinou sme cestovali stopom. Pozreli sme si Cancún, Tulum, občas sme prespali niekde v sieti. Najkurióznejšie ubytovanie bolo v sieti na dvore, ktorý bol priamo na križovatke. Ráno, keď prechádzali okolo autá, mali sme pocit, že kamion nám vletí priamo do „postele“, tak sme miesto radšej opustili v skorých ranných hodinách.
Poslednými zastávkami pred odletom z Mexiko city boli mestá Acapulco a Taxco. V Taxcu kúpite striebro za bezkonkurenčné ceny. Nachádzajú sa tu obrovské ložiská striebra. Je to krásne mestečko, ktoré sa určite oplatí navštíviť, postavené v španielskom koloniálnom štýle. A práve známe Acapulco bolo miestom, kde som ráno pri príchode na pláž pozerala na hodinky a odratávala minúty. Stalo sa to, že sme boli cestovaním a plážami doslova presýtení. A preto, aj keď Mexiko bolo úžasné, po 3 mesiacoch sme boli presvedčení, že nám cestovania stačilo a tešili sme sa domov.
5. Španielsko, Madrid
Do Madridu som išla na pozvanie od priateľky, s ktorou som pár rokov predtým pracovala na výletnej lodi. Blanca bola krásna exotická žena pôvodom z Panamy, ktorú si už na lodi všimol snáď každý zákazník. Nielen muži, ale aj ženy sa za ňou obzreli :-). Spomínam to preto, lebo práve jej výzor jej predurčil to, že snáď na každom novom kurze pri príchode nových pasažierov dostala nejakú ponuku. Najkurióznejšia bola od približne 80 ročného miliardára, ktorý jej ponúkol blahobyt za manželstvo. Prijala však ponuku od mladšieho španiela, ktorý sa do nej zamiloval na prvý pohľad. Neskôr za ním odišla do Madridu, stala sa jeho ženou a majú spolu dcéru. Práve ich som bola navštíviť.
Madrid je krásne mesto plné zelene. Navštívili sme múzeum Prado, kde mi utkveli v pamäti nádherné obrazy od Velazquéza a Goyu. Niekoľkohodinové posedenia s celou rodinou mali prakticky každý deň. Naučili ma robiť pravú španielsku Tortillu, ktorú jedávali s pečenou klobáskou a pili sme tie najlepšie španielske vína. Večerný život si španieli vychutnávajú naozaj naplno. V Madride a okolí som s nimi strávila týždeň.
6. Grécko, Kréta
Motorka, slnko, more a šach! Presne to mi napadne pri spomienke na túto dovolenku. Tu som strávila 2 týždne spolu s priateľom. Veľkú časť ostrova sme prešli skútrom, ktorý sme si na celý čas prenajali. Navštívili sme krásny pokojný Elafonisos, na ktorý viedli miestami diaľnice v podobe našich poľných ciest.
Nezabudnem na grilovanú chobotnicu, ktorú som prvýkrát ochutnala práve tu. Odvtedy som tak chutne pripravené toto jedlo nemala už možnosť jesť.
Keďže sme prežívali obdobie „šachových partií“, kedy sme šach hrávali niekoľko hodín denne, takmer všade, nemohol chýbať ani na tejto dovolenke.
7. Taliansko, Toskánsko
Dva týždne cestovanie po Toskánsku bolo tak trošku aj pracovnou cestou, pretože môj muž v tej dobe natáčal o tomto kraji dokument. Veľmi nám pomohla moja blízka priateľka, ktorá bola v Taliansku vydatá a žila tam niekoľko rokov. Pomohla nám s ubytovaním aj s plánom cesty. Aj vďaka jej odporúčaniu pozrieť si Palio, natočil krásny dokument o živote ľudí a dianí v Toskánsku. Palio – preteky koní, ktoré sa dvakrát do roka konajú v Siene.
Ide o súboj mestských štvrtí, ktorý navštevujú aj známe osobnosti. Bolo to veľmi vzrušujúce, v podstate celé mesto sa nachádzalo na jednom námestí. Uličky boli vyzdobené vlajkami, celé mesto bolo rozdelené na contrady (mestské štvrte). Víťazný kôň sa stal hrdinom. Tradícia týchto pretekov siaha až do 14. storočia.
Prešli sme veľkú časť Toskánska za 2 týždne. Okrem Sieny sme videli mestá ako Bologna, Pisa, Florencia, Prato, Lucca, Arezzo, Livorno a isto som na niektoré zabudla, keďže ich na ten krátky čas bolo naozaj dosť.
Spomínam si, že nás trošku otravovali tie ich poobedné siesty, kedy bolo všetko zatvorené a my sme mali chuť niekde jesť, ale zvykli sme si. Často si spomeniem práve doma pri každodennom kolobehu života, že by sa nám občas zišli aj tu.
8. Taliansko, Benátky, Rím
Výlet s mojimi spolužiakmi. Dalo by sa povedať aj školský výlet, ale už sme boli dospelí. Ja som mala dokonca 5 ročnú dcéru. Práve z rodinných a aj pracovných dôvodov som nemohla odcestovať so všetkými spolužiakmi autobusom, pretože som mala doma nejaké povinnosti. So spolužiačkou Broňou sme teda prileteli za spolužiakmi o 2 dni neskôr.
Už počas letu do Ríma sme zažili dobrodružstvo. Kvôli silným turbulenciám sme museli núdzovo pristáť v Benátkach. Odtiaľ sme išli lodným transferom na stanicu odkiaľ sme prišli do Ríma autobusom, alebo vlakom? Neviem si spomenúť na tento detail.
Počas prechádzky pri Koloseu pršalo, do Vatikánu by sme museli čakať v rade celý deň, takže sme sa rozhodli pre prechádzku mestom a dobrú večeru.
Zohnala som aj zopár fotografií od spolužiaka. Videla som ich prvýkrát práve vďaka tomuto príspevku. Tiež to boli skvelé časy 🙂
9. Francúzsko, Paríž
September 2009, prvý výlet po narodení syna. Paríž má naozaj čarovnú atmosféru, z môjho pohľadu ešte mnohonásobne viac ako som čakala. Knižky ako Otec Goriot, Hrbáč, Chrám matky božej v Paríži, Da Vinciho kód a jedna z mojich najobľúbenejších kníh o Edith Piaf, ktorú napísala jej sestra mi predstavili čaro Paríža z rôznych období ešte predtým ako som tam prišla.
Nebudem menovať jednotlivé svetoznáme miesta, skôr si pripomeniem večer, ktorý mi výrazne utkvel v pamäti. Nič špecifické sa síce neudialo, bola to prechádzka cez Louvre až po Montmartre kde sme sa navečerali. Práve toto miesto vyžarovalo takú atmosféru, na ktorú sa nedá zabudnúť a to bez ohľadu na okolnosti prežívania. Samozrejme cintorín Père Lachaise som obísť nemohla.
Je tu však aj niečo, čo by som v tej dobe Parížu vytkla. Imobilní ľudia, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, alebo tiež matky s kočíkmi boli veľmi znevýhodnení. Takmer žiadne možnosti bezbariérového pohybu napríklad v metre. Keďže syn mal v tej dobe 5 mesiacov, všade sme chodili s kočíkom. Problém bol, že nikde (aspoň si nespomínam, že by niekde boli) bezbariérové schody do metra a vôbec priechod cez nástupištia. Museli sme špeciálne obchádzať vstupy a otvárali nám bočné priechody, ale tieto boli také úzke, že sme párkrát museli odmontovať koleso z jednej strany kočíka. No a že mi nikto z okoloidúcich nepomohol keď som vychádzala sama hore po schodoch, to sa mi po pár dňoch stalo samozrejmosťou.
Našťastie, kladné zážitky vo veľkom prekonali tie menej pozitívne a Paríž patrí medzi miesta, na ktoré by som sa ešte rada vrátila. Musím sa ešte vrátiť, pretože jediná fotografia, ktorá mi zostala je táto, ktorú som si stiahla z Facebookovej stránky. Všetky ostatné som niekoľko mesiacov márne hľadala.
10. Grécko, Korfu, Rodos
Spolu s rodinnými známymi sme sa vrátili do Grécka na ostrov Korfu už aj s našou vtedy dvojročnou dcérkou. Tento ostrov bol naozaj čarovný. Prešli sme z neho väčšiu časť aj s deťmi a na každom kúsku bolo čo obdivovať. Taká tá pravá dovolenková atmosféra na nás sálala úplne všade.
Do Grécka sme sa vrátili vlastne ešte raz. Spoločne aj s deťmi sme strávili 2 týždne na ostrove Rodos.
11. Turecko
V Turecku sme boli štyrikrát a iba raz sme sa vrátili na to isté miesto. Prvýkrát to bolo na západnom pobreží, kde nebola klasická pláž, ale prístup do mora bol iba zo skál. Všetky ostatné pobyty boli s príletom do Side alebo Beleku.
Tu sme zažili čaro tých luxusných päťhviezdičkových hotelov s pestrými možnosťami pre rodiny, ktoré chcú tráviť pestré chvíle aj s deťmi.
Bol to taký skutočný oddych bez akýchkoľvek povinností niečo riešiť, či zabezpečovať.
12. Karibik (výletná loď)
Kedysi som na výletnej lodi v Karibiku pracovala ako čašníčka. Vtedy by som neverila, že sa tam raz vrátim ako návštevník. Išli sme dokonca v tej dobe na najväčšiu výletnú loď – Oasis of the Seas. Táto dovolenka bola naozaj výnimočná tým, že bola na lodi. Nalodili sme sa na Miami, kde sme stihli zažiť „zraz raperov“ z celej Ameriky, ktorý zaľudnili Miami beach a robili tam aj výtržnosti. Jeden nám dokonca v noci keď sme spali prebehol cez balkón a vnikol do hotela. Loďou sme sa plavili cez Haiti, Kozumel a Jamaicu. Z každého ostrova sme si odniesli nejakú nezabudnuteľnú spomienku.
13. New York
Do New Yorku sme sa dostali s rodinou na pozvanie nášho veľmi blízkeho rodinného priateľa. Išlo o pozvanie do konkrétneho hotela The Carlyle, kde sa tento náš priateľ ubytovával takmer vždy pri návšteve N.Y.. Práve pobyt v tomto hoteli mi priniesol jeden z nezabudnuteľných zážitkov. Mali sme tú česť vidieť Princa Williama s Kate, ktorá bola v tom čase tehotná. Jeho príchod oznámili na CNN pár hodín pred príjazdom.
Hotel bol zabezpečený ochrankou ako z akčných filmov a okolie pred hotelom bolo uzavreté, všade okolo sme videli tých pravých amerických „paparazzi“. Bolo to fascinujúce. Central Park, Broadway, potulky po uliciach N.Y., výlet do Washingtonu, Biely dom ako aj vyhliadky z Empire State Building, Top of The Rock a let helikoptérou nad celým N.Y., loďou okolo Sochy slobody boli nezabudnuteľné zážitky.
14. Kapverdy
Ešte viac ako samotná lokalita bolo výnimočným celé toto obdobie môjho života. Bolo to síce ešte pred rozvodom, ale bývali sme aj s deťmi v dome u mojich rodičov. Jedného dňa, na konci leta, v práci, mi skrsla v hlave myšlienka, že zoberiem deti tak narýchlo niekam na dovolenku. Plán som nemala, lokalita znela „hocikam“. Keďže hneď vedľa mojej kancelárie sídlila cestovná, vybehla som za „kolegynkami“ opýtať sa na nejaký last minute. Na otázky „Kedy?“ „Kam?“ som mala jednoznačné odpovede „Hneď.“ „Kamkoľvek.“ Najskorší odlet bol teda na druhý deň v doobedných hodinách na Kapverdy. Po práci som išla deti zbaliť do spoločného domu, lebo niektoré veci vrátane kufrov tam zostali. Domov z práce som prišla už aj so zbalenými kuframi, teda prekvapením pre deti. Večer sme googlili, kde sú Kapverdy a ako to tam vyzerá. Boli sme unesení a nevedeli sa dočkať ďalšieho dňa.
Kapverdské ostrovy sa nachádzajú na západnom pobreží Afriky a tvorí ich niekoľko ostrovov, z ktorých nie všetky sú obývané. My sme boli na ostrove Sal. Prekrásna nekonečná piesková pláž, vietor, jemne rozbúrené more a pokoj bol charakteristický pre tento ostrov. Hneď po prílete sme si objednali všetky zaujímavé výlety, chceli sme si to užiť maximálne. Absolvovali sme jazdu na štvorkolkách cez púšť celým okruhom ostrova a vďaka tomuto výletu sme videli prvýkrát v živote fatamorgánu.
Navštívili sme pobrežie so žralokmi, kde sme sa brodili v zálive a pozorovali ich zblízka. Okúpali sme sa v slanom mori, ktoré nadnáša a má liečivé účinky podobne ako Mŕtve more.
Nočnú expedíciu korytnačky karety obyčajnej sa nám nepodarilo absolvovať, kvôli následkom silného hurikánu, ktorý zaplavil celé okolie a 24 hodín sme boli evakuovaní na hoteli. Aj toto boli chvíle, na ktoré len tak nezabudneme. Na ďalší deň sme vyšli na pláž, ktorá bola celá zmenená. Plavili sme sa cez úseky, ktoré boli predtým pieskové. Tento výlet bol pre nás výnimočný po každej stránke.
15. USA, California, Nevada
Opäť Amerika! Tentokrát však z opačnej strany. V auguste v roku 2019 odišla moja už dospelá dcéra študovať do Roswellu v Novom Mexiku. Pôvodne na rok, nakoniec to bolo 5 mesiacov. V decembri mi napadla myšlienka, že ju so synom prekvapíme. Dohodla som sa predbežne s rodinou, u ktorej bývala, že sa stretneme v L.A., malo to byť prekvapenie. Nakoniec však môj priateľ navrhol, že sa pridá k nám a urobíme si spoločný výlet – okruh Kaliforniou. Bolo to šťastie pre nás, pretože sa nakoniec aj plány rodiny trošku zmenili a nemohli vycestovať do L.A..
Šťastie preto, lebo som nešla sama so synom. Väčšinou ma na takýchto mojich výletoch vždy niečo nevídané stretne. Spomeniem napríklad hurikán alebo keď som si počas jazdy na tobogáne zlomila prst.
Celý výlet bol naplánovaný tesne pred jeho realizáciou, vlastne tak ako väčšina mojich výletov. O to viac to bolo vzrušujúce.
Keďže dcéra zatiaľ netušila, čo sa chystá, nepovedali sme o tom ani synovi, aby to prekvapenie nechcene neprezradil. Odlet sme mali presne na Silvestra, prílet do L.A. takmer presne o polnoci európskeho času. Syn ešte po nástupe do lietadla veril, že letíme do Paríža. Asi po hodine letu si všimol, že na obrazovke je priama čiara do L.A.. Bolo to celkom vtipné to jeho prekvapenie.
V L.A. sme prespali jednu noc, vyzdvihli objednané auto a vyrazili na okruh cez národné parky Kalifornie. Videli sme nevídanú krásu kalifornských hôr, krásne okolie počas cesty autom sme celý čas fotografovali. Prešli sme národný park Yosemite, kde nás očaril El Capitan obrovský žulový monolit, o ktorom dokument sme si pozreli už v lietadle.
Ďalší národný park Sequoia s General Shermanom bol rozprávkový. Prešli sme jazero Tahoe, Death Valley, Red Canyon v Nevade a potom nás čakal nočný veľkolepý príjazd do Las Vegas.
Tu sme sa stretli konečne s dcérou a spolu sme pochodili mesto. Pozreli sme si výhľad z najvyššieho vyhliadkového kolesa na svete, urobili sme si výlet do Grand Canyonu a za pár dní sme dorazili naspäť do L.A..
Prespávali sme na rôznych miestach od indiánskej osady, v hoteloch a domoch rôznej kategórie od tej nižšej až po tú najvyššiu. V L.A. sme si urobili túru na Hollywood Sign, pozreli sme si chodník slávy a pochodili mesto.
Tu náš výlet skončil. Dcéra sa ešte na pár dní vrátila do Roswellu k rodine a odletela podľa pôvodných plánov. My sme odleteli z Ameriky deň po jej odchode z L.A..
No a približne do 2 mesiacov po našom návrate na Slovensko nastalo niečo, o čom asi nikto na svete predtým nemal ani tušenia, že by sa mohlo stať. Prvé informácie o novom víruse Covid-19, prvé opatrenia, neskôr karanténa.
Možno to vyznie trošku zvláštne, ale práve toto obdobie patrí zatiaľ medzi tie najkrajšie z môjho života. Ale o tom možno inokedy.
