Maturita
Veľmi rýchla retrospektíva a nachádzam sa na konci štvrtého ročníka gymnázia. Maturita. Angličtina, slovenčina, nemčina a ekonomika.
Ešte som nebola plnoletá, keďže narodeniny oslavujem v auguste. Mojim snom v tomto období bolo dostať sa do Ameriky – akokoľvek. Čo sa týka ďalších plánov, tieto som mala v pláne riešiť operatívne, až budem tam.
Veľkým prekvapením a výzvou sa stalo pre mňa pozvanie do Kanady od mojej vzdialenej rodiny, ktorá tam žije od 68. roku. Môj plán bol odísť minimálne na rok, takú som mala aj letenku. Takže žiadna „výška“, hneď po maturite ma čakal let a očakávania. Osemnáste narodeniny som oslávila v Kanade.
Ako sa aj dalo čakať, kariéru som tam neurobila, ani do Ameriky som neodcestovala. A keďže som sa po pár mesiacoch nasýtila cestovania, dobrodružstiev a ničnerobenia v rámci štúdia či pracovnej oblasti, vrátila som sa domov a to vôbec nie podľa plánov. Tie, ako som už spomenula, som naozaj vyriešila rýchlo a neplánovane 🙂
Osemnásťročná so stredoškolským vzdelaním, bez ďalšieho štúdia som sa ocitla v Bratislave a rozmýšľala, čo ďalej.
Zo stredoškolských čias som mala obľúbený podnik kam sme chodievali s priateľmi – tam som sa išla opýtať na prácu – akúkoľvek. Majiteľ baru mi ponúkol v novom podniku prácu čašníčky. Prijala som to, dokonca musím priznať, že som z toho bola nadšená v tej dobe. Keďže podnik ešte nebol oficiálne otvorený, to sa plánovalo až za 3 mesiace, dočasne som pracovala v obchode so suvenírmi.
Práca v bare
Po 3 mesiacoch moja „kariéra“ začala. V bare, na zmeny, s nočnými službami. Finančne som sa stala nezávislou, ale po pár mesiacoch ma nadšenie prešlo. Mojim snom sa stalo niečo úplne iné. Mala som kamaráta, ktorý pracoval v kasíne a jeho život som vnímala ako platenú dovolenku. Všetky vtedajšie ambície som cielila týmto smerom.
Kasíno
Raz večer som dostala telefonát – volal mi kamarát, s ktorým som chvíľku pracovala v obchode so suvenírmi, že je nábor do kasína. Neváhala som ani chvíľu, zúčastnila som sa výberového konania, ktoré vtedy prebiehalo naozaj veľkolepo. Keďže rakúska spoločnosť otvárala u nás dcérsku, pohovor prebiehal aj v nemčine s rakúskymi zástupcami.
Prihlásilo sa niečo vyše 200 záujemcov, na trojmesačné intenzívne školenie vybrali 80 ľudí.
Každý deň sme chodili na 8 hodinové školenie, kde sme boli rozdelení na anglickú a nemeckú časť, pretože nás školili 2 ženy – angličanka Kate a rakúšanka (ktorej meno si už žiaľ nepamätám).
Učili sme sa postupne pravidlá americkej rulety, blackjacku a pokru. Mojou dennodennou činnosťou sa stalo počítanie stávok, veľká násobilka a rôzne metódy týkajúce sa obsluhy hazardných hier. Z tohoto kurzu nás vybrali 25 a rozdelili na prax do Piešťan a Košíc, kde v tej dobe už boli otvorené prevádzky. Ja som išla na mesiac do Košíc. V apríli v roku 1994 sa otvorila najväčšia slovenská prevádzka v bratislavskej Redute, kam som nastúpila na trvalý pracovný pomer.
Za túto prácu som bola naozaj vďačná. Okrem toho, že ma bavila a tešila som sa do práce, otvorili sa mi aj lukratívne možnosti práce v zahraničí, na výletných lodiach a iných zaujímavých miestach. Myslím, že výnimočnosť 90tych rokov v oblasti hazardu sa už nevráti, ale v tej dobe bolo naozaj po viacerých stránkach uspokojením pracovať v kasíne. Až na jeden detail – na ten som postupne prichádzala po rokoch. Bolo ním kariérne napredovanie nielen na prevádzke, ale v rámci celej firemnej hierarchie. K tomu mi však chýbalo potrebné vzdelanie.
Štúdium
V roku 2001 som začala študovať v rámci denného štúdia na Filozofickej fakulte UK. Keďže som v tomto roku už bola na materskej, zo začiatku som kombinovala iba svoje materské povinnosti s denným štúdiom. Neskôr to okrem dcéry bola aj práca. Snažila som sa zmeny v kasíne prispôsobovať štúdiu a dcére. Našťastie moja mama mi veľmi pomáhala. V tej dobe bolo pre mňa bežné niekedy spať sotva 3 hodiny. Boli to ale úžasné roky, počas ktorých som sa nenudila ani minútu.
Prvá manažérska pozícia
V roku 2005 tesne pred skončením školy som dostala ponuku od generálneho riaditeľa – riadiť marketing spoločnosti. V tej dobe sme mali 6 prevádzok po celom Slovensku. Bola to pre mňa veľká výzva a pociťovala som zodpovednosť. Úžasné skúsenosti, skvelá a zodpovedná práca, pri ktorej som konečne využívala aj môj vlastný potenciál z hľadiska nápadov a kreativity, čo veľmi prispelo k môjmu profesijnému rozvoju. Už popri tejto práci som na rôzne kampane využívala externých fotografov. Aj vďaka takýmto skúsenostiam som ich neskôr vedela využiť pri vlastných foteniach v praxi. Tu som pracovala až do roku 2015.
Fotenie
Po odchode na druhú materskú ma už dlhšie prenasledovala myšlienka naučiť sa fotiť. Nielen kvôli marketingovým kampaniam, ale najmä – túžila som po krásnych fotografiách svojich detí aké fotili moje kamarátky Lucka a Sandra. Mala som nejaké našetrené peniaze a tak som oslovila Luciu, či by mi neporadila dobrý fotoaparát a tiež som ju požiadala o kurzy fotenia. Dohodli sme sa vtedy s istými benefitmi pre obe strany, takže bol z toho nakoniec barter. Lepšiu učiteľku som mať nemohla! Po večeroch som chodila ku nej, učila ma retušovať, alebo sme vybehli na most a fotili nočné zábery Bratislavy. Učila som sa všetko, čo je potrebné vedieť, aby som nastavila fotoaparát, správne vyfotila objekt a upravila fotografiu. A vôbec všetko potrebné k uspokojivému výsledku.
Moje prvé fotky detí spôsobili to, že ma začali kamarátky oslovovať, či aj im neurobím nejaké fotografie. Neskôr, keď sa začali ozývať aj kamarátky kamarátiek, som začala uvažovať o poskytovaní fotografických služieb prostredníctvom firmy. V roku 2015 som si založila JAMIS PHOTO s.r.o.
Neskôr keď som sa vrátila do práce na marketingové oddelenie, sa už fotografia stala neodlučiteľnou súčasťou mojej práce. Tak je to v podstate dodnes. Vedieť si zabezpečiť kvalitné fotografie je v oblasti marketingu naozaj veľký bonus.
Takže! Nie, nenarodila som sa „s fotoaparátom v ruke“ ako mnoho profesionálnych fotografov, ku mne sa fotenie dostalo postupne 🙂
